Prvá písomná zmienka o meste Spišská Nová Ves je z roku  1268, kedy sa spomína ako  Villa Nova.
Mesto je však určite oveľa staršie.

 Z mladšej doby kamennej - neolitu (5500 -4000 pred Kr.) v osídlení mesta evidujeme na šiestich polohách regulárne sídliská (Kapustnice I, Letná ul., Rittenberg, Smižianska roveň, Ulica februárového víťazstva, Ul. Ing. O. Kožucha.

Prvé rukolapné pamiatky pochádzajú zo stredného neolitu. Patria prvým roľníkom a chovateľom domestikovaných zvierat. V eneolite (4000 - 2300/2200 pred Kr.) Spiš husto osídlil ľud badenskej kultúry. 
Na rozhraní staršej  a strednej doby bronzovej (2300/2200 -750 pred Kr.) určovala vývoj otomanská kultúra.  Otomansko-pilinský horizont je doložený na dnešnej Letnej ulici, Ul. Ing. O. Kožucha a Kapustnice I. Do začiatku 3. storočia patrí bronzová spona z polohy Podskalou - pri Hornáde, ale aj črepy reliéfne zdobenej rímskoprovincionálnej keramiky zo Smižianskej rovne dokladajú charakter vývoja výmennoobchodných vzťahov. Najstaršie slovanské pamiatky z mesta možno zaradiť do 8. storočia.

Najstarší Slovania mali v predveľkomoravskej aj veľkomoravskej etape na Čingove vybudovaný sídelný útvar, ktorý obývali už  v 8. a 9. storočí. Našli sa tu rôzne predmety ako hradištná keramika, lemeš, ovčiarske nožnice, klčovnice a srpy, ktoré sú datované do strednej doby hradištnej.

Teritórium dnešného mesta Spišská Nová Ves a jeho blízkeho okolia bolo významným centrom už v čase Veľkomoravskej ríše.

Od zániku Veľkomoravskej ríše až do začiatku 13. storočia nemáme o osudoch Spiša žiadne písomné správy.

Pred tatárskymi vpádmi v rokoch  1241 až 1242 sa na území mesta rozkladalo niekoľko obcí: Brusník (v údolí potoka Brusník), Stojan (na západnom svahu vrchu Kudlovec), Šág (pravdepodobne na mieste dnešnej „Šestnástky“) a Kozma (na južnom svahu Blaumontu). Podľa niektorých prameňov tu boli ešte ďalšie dva: Paríž (Hnilec) a Swanis. Po odchode Tatárov založili zachránení obyvatelia novú obec „Nová Ves“.

Kráľ  Belo IV. nechal po tatárskych vpádoch priviesť na vyplienené územie nových osadníkov, rodiny z Čiech, ale  hlavne zo Saska, kde more zaplavilo veľký kus zeme. Prisťahovaní osadníci utvorili na Spiši „Saskú kolóniu“ a dostali v rokoch  1243 a 1271 mnohé privilégia (nemuseli platiť dane, mýto pri prechode mestskými bránami, a pod.). Nová Ves bola premenovaná po nemecky na „Neudorf“, latinsky „Nova Villa“ a neskoršie ju Maďari pomenovali „Igló“. Niekde sa uvádzajú aj názvy „Newendarff“, „Iglovo“ alebo „Iglow“.

Listina ostrihomského arcibiskupa Filipa zo dňa  29. novembra 1268 je prvou písomnou zmienkou o Spišskej Novej Vsi pod názvom „Villa Nova“.  Je však isté, že rok 1268 nie je rokom založenia mesta, pretože v listine sa spomína, že Spišská Nová Ves ako osídlená obec už jestvovala, a že  mala v tomto roku už aj faru a kostol. Nevieme však, kedy presne, ani kým bola založená, ani kedy sa stala mestom, či bola hneď od počiatku založená ako mestská osada alebo až dodatočne povýšená na mesto.  Vznikla splynutím starej slovenskej obce „Iglov“ a novšej nemeckej obce „Nová Ves“.

Prvou a najstaršou školou v meste bola farsko-mestská latinská škola zriadená  v prvej polovici 14. storočia. Prvými učiteľmi boli kňazi, napr. Ján Gaal. Najstaršími známymi učiteľmi boli Šimon Jakub Saruch (1363 – 1365) a Šalamún Konrád Gaal. Základom školskej výučby bolo čitanie, písanie, počtovanie a spev. Vyšším stupňom bolo 7 slobodných umení: gramatika, dialektika - logika, rétorika, aritmetika, geometria, hudba a astronómia. Učitelia si pomôcky pre vyučovanie pripravovali sami. Neskôr sa zaviedli učebnice, ktoré sa v tom čase používali v celej Európe.

Z roku  1357 pochádza prvá písomná zmienka o známom zvonolejárovi majstrovi Konrádovi, ktorý v Spišskej Novej Vsi založil  najznámejšiu gotickú zvonolejáreň na Slovensku. Významných mešťanom a banským úradníkom bol zvonolejár Ján Wagner, ktorý tu pôsobil do  roku 1516.

6. decembra 1380 získalo mesto od kráľa Ľudovíta I. právo konať týždenné trhy, každý týždeň v sobotu. Išlo o privilégium čisto hospodárskeho významu, čo bola pre mesto životná otázka, pretože v tom období sa mohlo obchodovať len na trhu.

Mesto vybudovalo v súvislosti s privilégiom konať trhy  na konci 14. storočia hradné opevnenie. To bolo murované o šírke 120 a 220 cm, priekopa bola 6 metrov široká a 2 metre hlboká. Súčasťou boli aj 4 brány: levočská, rožňavská, vyšná a nižná (nazývaná aj mlynská).

Erb mesta je známy už od začiatku 15. storočia.

30. júla 1408 vydal kráľ Žigmund privilégnu listinu, ktorou mestu povoľuje konať jeden výročný trh, vždy 15. augusta. Toto privilégium si mesto od neho nechalo opäť potvrdiť listinou z dňa 28. septembra 1412. Takéto výročné trhy spravidla trvali niekoľko týždňov a prichádzali naň obchodníci zďaleka (Poľsko, Rumunsko, Rusko) so širokým sortimentom. Možno v nich vidieť predchodcu obnovenej tradície novodobých spišských trhov.

V roku  1412, 8. novembra v Záhrebe, bola podpísaná listina, ktorou si kráľ Žigmund požičal od poľského kráľa Vladislava II. Jagelovského 37 000 kôp českých grošov, ktoré potreboval na vojnu proti Benátkam. V tom čase platil všeobecný zákaz brať úroky z pôžičky, preto dal Žigmund do zálohu poľskému kráľovi 13 spišských miest, medzi nimi aj Spišskú Novú Ves. Mesto ostalo v poľskej zálohe od 12. januára 1413 dlhých 360 rokov, až do roku 1772.

6. decembra 1435 obnovil a potvrdil kráľ Žigmund staré privilégiá a udelil Spišskej Novej Vsi právo konať 3 výročné trhy: jeden na jar, druhý 15. augusta a tretí 11. novembra. Trhy v Spišskej Novej Vsi sa stali široko - ďaleko známe a vyhľadávané.

V rokoch  1518 - 1523 bol postavený nižný mlyn mesta.

V roku  1608 dostala baroková veža nové hodiny.

V roku  1632 Ferdinand II. Udelil Spišskej Novej Vsi právo pečatiť svoje písomnosti červeným voskom, čo bolo veľkým vyznamenaním pre mesto. Dovtedy ich mohla pečatiť len zeleným alebo čiernym.

V roku  1675 vznikla v meste papiereň a pracovala do konca 19. storočia. (1869).

Koncom decembra 1683 obsadilo Spišskú Novú Ves cisárske vojsko, ktoré čakalo na útok Thokolyho armády. Od roku 1672 do roku 1684 malé družiny povstaleckých Thokolyho vojsk dvanásťkrát vydrancovali mesto.

V 18. storočí sa Spišská Nová Ves začína pretvárať na mesto s modernou ekonomikou.

V rokoch  1709 až 1712 zúril po krutých bojoch povstania Františka Rákoczyho v meste najzhubnejší mor, ktorému padlo za obeť viac ako 2 000 ľudí a vymreli celé rodiny.

V polovici 18. storočia mala Spišská Nová Ves 487 domov, väčšinou drevených.

5. novembra 1772 bolo mesto Spišská Nová Ves pri veľkej slávnosti vrátené uhorskému kráľovi. Bola to  Mária Terézia, ktorá  v roku 1772 pri delení Poľska v Petrohrade získala Halič s troma miliónmi obyvateľov a spišské zálohované mestá.

V roku  1774 vznikla Provincia trinástich spišských miest, ku ktorým  v roku 1778 Mária Terézia pripojila ešte tri mestá. Od roku  1778 do roku 1876 bola Spišská Nová Ves sídlom správy  Provincie šestnástich spišských miest.

V roku  1777 bolo v meste 6 470 obyvateľov.

Začiatkom 19. storočia sa usadilo v meste niekoľko obchodníkov, ktorí pôsobili len v meste.

V roku  1812 vznikla prvá riadna manufaktúra, konkrétne na kameninový riad (1869).

Najstarším finančným ústavom v meste bola Sporiteľňa XVI spišských miest, založená v roku  1846.

2. februára 1849 došlo k vojenskému stretu cisárskych oddielov a maďarského povstaleckého vojska, pričom vyhorela veľká časť mesta aj s pôvodnou kostolnou vežou rímskokatolíckeho farského kostola. Škody boli veľké a na ich zmiernenie poukázala maďarská vláda mestu náhradu vo výške 7 500 zlatých.

Veľký prelom v dejinách bolo postavenie železničnej trate Košice - Bohumín v rokoch  1869 až 1871.

Sad mládeže vznikol vďaka Spišskonovoveskému okrášľujúcemu spolku, ktorý vznikol v roku  1871.

V roku  1873 vznikol Dobrovoľný hasičský spolok, ktorý sa okrem vlastnej činnosti zaslúžil aj o šírenie kultúry medzi  najširšími vrstvami, hlavne v oblasti ľudovej hudby a ochotníckeho divadla.

Prvá kníhtlačiareň v meste vznikla v roku  1874.

O rozvoj športu v meste sa starali spolky: korčuliarsky  (1877), biliardový, strelecký  (1868) a tenisový  (1901).

Škrobáreň vznikla v roku  1881.

O sprístupnenie Slovenského raja sa mimoriadne zaslúžil Spišskonovoveský odbor Uhorského karpatského spolku, ktorý vznikol v roku  1882.

V rokoch  1886 až 1888 sa začala renovácia rímskokatolíckeho farského kostola. Bolo to za Štefana Koštialika, nového farára v Spišskej Novej Vsi, a to v duchu gotiky. Koštialik dal na renováciu kostola 3 000 zlatých z vlastných prostriedkov. Úprava stála celkovo okolo 25 000 zlatých.


V rokoch  1892 až 1894 bola postavená nová neogotická veža, 87 metrov vysoká, podľa plánov profesora Imricha Steindla. Prestavba stála celkove 42 000 zl. najvyššiu čiastku poskytlo mesto (19 660 zl.) Novogotická veža tvorí zo všetkých strán najvýznamnejšiu a najcharakteristickejšiu časť siluety mesta.  Je najvyššou vežou na Slovensku. Zvláštnosťou je, že okrem hodín nad balkónom má z neznámych príčin ešte jedny vežové hodiny v spodnej časti veže.

V roku 1894 si mesto vybudovalo mestskú elektráreň, čím sa podstatne zlepšili životné podmienky obyvateľstva a nastala modernizácia priemyselnej výroby.

Mesto bolo elektrifikované  už v roku  1894.

V roku  1914 získalo svoj štatút kino a od roku  1922 pôsobilo v meste Spišská Nová Ves ako stále kino.

V roku  1922 vznikol Spišský učiteľský spevácky zbor, ktorý pôsobí dodnes.

V  júli 1929 sa v Spišskej Novej Vsi konala  veľká  Podtatranská výstava. Zhromaždilo sa na nej toľko exponátov, že boli umiestnené až v 12-tich budovách. Svedčilo to o rozširujúcich sa komerčných akciách v meste, čo veľmi prispelo k podnikaniu a ďalšiemu zveľaďovaniu mesta. Výstavu navštívilo 60-tisíc návštevníkov.

24. marca 1939 bombardovali Maďari tunajšie letisko, pričom prišlo o život 5 vojakov a 6 nič netušiacich civilov. Spišská Nová Ves tak bola prvým mestom v strednej Európe, ktoré hmatateľne pocítilo politickú krízu vedúcu k II. svetovej vojne a ktoré bolo bombardované ešte pred vypuknutím vojny.

27. januára 1945 skončili hrôzy II. svetovej vojny, keď po niekoľkodňovej delostreleckej prestrelke obsadila Spišskú Novú Ves sovietska armáda a vyhnala nemecké jednotky.

V roku  1960 bola Spišská Nová Ves určená za sídlo okresu utvoreného zlúčením doterajších troch okresov  Spišská Nová Ves, Levoča, Gelnica.

V roku  2007 si pripomíname 100. výročie dokončenia Reduty.

V roku  2008 si pripomíname 740. výročie 1. písomnej zmienky o Spišskej Novej Vsi.

VÝSTAVBA

Provinčný dom, ktorého súčasťou je aj Levočská brána, nám pripomína časy, kedy bola Spišská Nová Ves sídlom Provincie XVI spišských miest. Od stredoveku až do roku 1777, kedy ju od mesta odkúpila Správa provincie za 9 000 zlatých, bola budova mestskou radnicou. Upúta prednou fasádou, uprostred ktorej je do kameňa vytesaný erb Province XVI spišských miest. Od roku  1954 v nej sídli Vlastivedné múzeum - dnes Múzeum Spiša.

Názov časti mesta nachádzajúcej sa za ohybom rieky Hornádu, zvanej „Šestnástka“ pochádza jednak od toho, že toto územie patrilo Rade šestnástich, jednak podľa 16 domov nachádzajúcich sa práve na tomto mieste.

V roku  1674 si evanjelici postavili drevený kostol na dvore bývalej strednej priemyselnej školy geologicko-baníckej. Tento im slúžil takmer 100 rokov. Po vydaní tolerančného patentu Jozefom II. si postavili v rokoch  1790 až 1796 dnešný murovaný evanjelický kostol na námestí vedľa radnice podľa plánu Fr. Bartela. Kostol má pôdorys kríža a je postavený v klasicistickom štýle.

Dnešná budova Radnice bola postavená v rokoch  1777 až 1779 a predtým tu stál obchodný dom, ktorý sa spomína  už v roku 1515. Prízemné miestnosti radnice pôvodne slúžili ako obchody so železom.

Oproti gymnáziu na Školskej ulici kedysi stála mohutná budova Židovskej synagógy, ktorú postavili podľa plánov Jozefa Feigenbauma  v rokoch 1898 až 1899. Po II. svetovej vojne ju rozobrali a postavilo sa na jej mieste letné kino.

Reduta je romantická budova so 4 nárožnými vežičkami. Jej strechu ukončuje labuť sediaca na lýre, ktorá naznačuje, že v tej časti sa nachádza mestské divadlo. Budova bola postavená podľa plánov architekta K. Gerstera v rokoch  1900 – 1905. V minulosti slúžila ako mestský hotel, kaviareň a divadlo.

Na námestí, na Letnej ulici, v dome č. 64 kedysi žila a v roku  1928 zomrela matka generála Milana Rastislava Štefánika, Albertína Štefániková, ako aj jeho brat Dr. Ladislav Štefánik.

Hotel Metropol bol postavený v  roku 1969.

V roku  1989 bola sprístupnená ZOO, ktorá je najmladšou, najmenšou a jednou z najkrajších ZOO na Slovensku.

Pre Spišskú Novú Ves je charakteristické šošovkovité (vretenovité) námestie, ktoré je najdlhšie na Slovensku.

BANÍCTVO

Od stredoveku bolo jedným z najrozšírenejších odvetví výroby, resp. takmer priemyslu v Spišskej Novej Vsi baníctvo. Banské práce sa dlho vykonávali veľmi jednoducho - pomocou klinu, kladiva a lopaty. Banský stav bol veľmi významný a v meste bolo známe príslovie, že banské právo je pevné, a ani kráľ, ani zemepán, ani gróf nezmôžu nič proti nemu.

V roku  1779 pribudlo k už existujúcim 16 baniam na meď aj 24 nových baní na meď a železo. Všetky boli v chotári mesta.

Od roku  1868 začína baníctvo upadať.