Podľa Zákona SNR zo 6. septembra 1990 č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení § 22 ods. 2 v znení neskorších zmien a doplnkov mestá používajú spolu s názvom označenie „mesto" pri výkone samosprávy:

  • mestskú pečať
  • mestský erb
  • mestské insígnie
  • mestskú zástavu

Mesto Spišská Nová Ves od roku 2010 používa aj  logo mestaznelku.

Erb mesta

Erb je základný symbol mesta, od ktorého sa odvodzujú ďalšie mestské symboly, predovšetkým pečať mesta a vlajka mesta.

Erb je heraldický znak, ktorý symbolizuje určitú významnú črtu mesta. Mestský erb vyrytý v pečatidle overoval mestskú listinu, erbová pečať dodávala dokumentu silu a záväznosť. Mestský erb vytesaný na budove oznamoval, že ide o objekt patriaci mestu - radnica, zvonica, veža a ďalšie.

Odkedy presne mesto Spišská Nová Ves používalo vo svojej pečati symbol troch ruží a baníckych kladiviek nie je datované. Prvá datovaná pečať s týmito znakmi je z roku 1663.
Tento symbol, neskôr v podobe erbu, mesto Spišská Nová Ves používa až po dnešné dni. 
Korunovaná Panna Mária s gloriolou je patrónka farského kostola a patrónkou mesta. Ruže, zelené trojvŕšie a kladivká symbolizujú poľnohospodársko-banícky ráz mesta. Súčasný erb teda rešpektuje všetky po stáročia zachovávané heraldické pravidlá erbovej tvorby.

Mestské zastupiteľstvo v Spišskej Novej Vsi sa svojim historickým rozhodnutím vrátilo k používaniu heraldicky správneho erbu mesta Spišská Nová Ves, keď na svojom zasadnutí 30. 10. 1991 schválilo uznesením MsZ č. 59-30-10/91 súčasne platnú podobu erbu mesta, ktorý podľa predlohy PhDr. Jozefa Kuruca výtvarne spracoval Jan Rostislav Stehlík.

Uvedenú podobu erbu odsúhlasila aj Heraldická komisia MV SR svojím písomným stanoviskom zo dňa 1. 11. 1991.

V súčasnosti mesto Spišská Nová Ves používa erb dvojakým spôsobom: ako takzvaný veľký erb, t. j. s nosičom štítu (s Pannou Máriou) alebo druhým spôsobom - ako tzv. malý erb - samotný štít.

Erb Mesta Spišská Nová Ves

Erb mesta Spišská Nová Ves tvorí:

V  modrom štíte zo stredu vrchu zeleného trojvršia vyrastajú tri zlaté, červenostredé a zelenokališné ruže na zelených listnatých stopkách, na bočných vŕškoch sú strieborné banícke kladivká - rozpájacie a bicie.

Väčší erb mesta s nosičom štítu:

 V modrom štíte zo stredu vrchu zeleného trojvršia vyrastajú tri zlaté, červenostredé a zelenokališné ruže na zelených listnatých stopkách, na bočných vŕškoch strieborné banícke kladivká - rozpájacie a bicie.
Za štítom stojí vľavohľadiaca zlatonimbá, zlatovlasá Pana Mária v červenom rúchu a modrom plášti, so zlatým žezlom v ľavici.

Erb, opísaný a vyobrazený v heraldickej listine, vydanej Heraldickou komisiou pôsobiacou pri MV SR 30. 5. 2000, môže mesto Spišská Nová Ves používať či už vo farebnej, čiernobielej alebo inej podobe, najmä vo svojej mestskej pečati a tiež rešpektujúc staré heraldické zvyklosti - na označenie svojho majetku, hnuteľného a nehnuteľného, ako aj pri všetkých vhodných príležitostiach.
V erbovej listine sa nachádza i ustanovenie týkajúce sa neoprávneného používania erbu mesta Spišská Nová Ves:  "Ak by si však ktokoľvek iný privlastnil rovnaký erb, ako ten, ktorý je opísaný, má byť podľa starého erbového práva vystavený posmechu a opovrhnutiu."

Kým sa heraldicky správny erb dostal do uvedenej výtvarnej podoby, prešiel niektorými zmenami a určitým vývojom.

Erb poznáme už z jednej pečate zo začiatku 15. storočia. Uvedené zásady platné v heraldickej tvorbe sú základnými črtami erbového práva, ktoré síce nebolo kodifikované, ale vžité, pritom sa však dôsledne dodržiavalo. Erbové právo sa stalo kritériom pri posudzovaní prameňov heraldickej povahy a jeho poznanie dopomohlo k definitívnemu uzavretiu problematiky vzniku erbov v tom zmysle, že erb je produktom stredoveku. Zásady erbového práva sa v heraldickej tvorbe dôsledne rešpektujú až do konca 15. storočia.

Obdarovania mesta erbom koná panovník osobitnou listinou - armalesom - erbovou listinou. Takúto armálnu listinu mala aj Spišská Nová Ves. Podľa Jozefa Kuruca bola vydaná pravdepodobne za vlády Ľudovíta I. (1342 - 1382). Pôvodná listina zhorela pri plienení mesta husitmi, o čom sa dozvedáme z listiny kráľa Žigmunda, ktorá bola vyhotovená 6. 12. 1435.
Od konca 16. storočia na pečatidle slobodného a kráľovského banského mesta Iglo(v) sa stretávame aj s motívom ruží vo váze. Podľa Jozefa Kuruca sa tak udialo preto, aby sa pôvodný erb Spišskej Novej Vsi obsahom úplne totožný a formou príbuzný erbu Rožňavy odlíšil. Ujíma sa však až koncom 18. storočia. Takýto erb sa nachádza napr. aj na "novej" radnici mesta (1777 - 1779). Nosičom tohto erbu je Panna Mária, patrónka mesta so žezlom v ľavej ruke. Po bokoch štítu zdobí erb olivový veniec. Erb má na štíte vázu s troma ružami, ktorú doprevádzajú dve banícke kladivá postavené na pažiti. Madzi nástrojmi a okrajmi štítu z pažite vyrastá po jednom kvete. Tento erb mesto dôsledne používalo od 18. storočia na všetkých mladších pečatidlách a pečiatkách až do roku 1945.

Pečať mesta

Pečať bola symbolom výkonu verejnej správy a súdnictva. Mesto ju používalo na overovanie významných právnych aktov, dohôd a listín. Malé pečate slúžili aj na uzatváranie korešpondencie. Na pečatidle mesta od konca 16. storočia je kruhopis   Siggillum liberae regiaegv montanae civitatis Iglo Pečať slobodného a kráľovského banského mesta Iglo(v). Na ňom sa prvýkrát objavujú ruže vo váze. Veľkým vyznamenaním pre mesto bolo, že cisár Ferdinand II. udelil 29. marca 1632 vo Viedni právo pečatiť svoje písomnosti červeným voskom. Predtým ich smelo pečatiť len zeleným, prípadne čiernym voskom. Toto právo spišským zálohovaným mestám potvrdil v roku 1655 Ferdinand III. aj Leopold I. v roku 1688.

Mesto Spišská nová Ves v súčasnosti používa pečať vyhotovenú pri príležitosti osláv 725. výročia 1. písomnej zmienky o meste Spišská Nová Ves v roku 1993. Nová pečať - pečatidlo bola vyhotovená podľa predlohy PhDr. Jozefa Kuruca akademickým sochárom Imrichom Svitanom.

Pečať je okrúhla, s kruhopisom v latinčine "SIGILLUM CIVITATIS VILLA NOVA", čo znamená "Pečať mesta Spišská Nová Ves". Uprostred pečate je stvárnený úplný erb mesta Spišská Nová Ves v súčasne platnej podobe. Pečať uchováva primátor mesta. Toto pečatidlo sa v súčasnosti používa pri slávnostných príležitostiach pri pečatení listín s pečatným voskom.

Prvé odtlačky tejto pečate boli použité na vyhotovenie pozvánok pri príležitosti znovu otvorenia zrekonštruovaného objektu Radnice v Spišskej Novej Vsi, ktoré sa uskutočnilo 14. 6. 1996. V bežnom korešpondenčnom styku sa v súčasnosti používajú gumové pečiatky.


Pri významných príležitostiach mesto Spišská Nová Ves dáva vyhotoviť tzv. príležitostné poštové pečiatky.

Príležitostná poštová pečiatka - spisskanovaves.eu

Insígnie 

Insígnie mesta Spišská Nová Ves, tiež nazývané primátorská reťaz, sú ďalším symbolom mesta, pozostávajú z medaily, na ktorej je erb mesta a ohniviek tvoriacich reťaz na ktorých sú symboly reprezentatívnych cechov, ktoré pôsobili v Spišskej Novej Vsi v minulých storočiach.

Keďže pôvodné symboly, medzi nimi aj insígnie mesta sa nezachovali, pri príležitosti osláv 725. výročia prvej písomnej zmienky o meste Spišská Nová Ves boli vyhotovené nové mestské insígnie - primátorská reťaz, na ktorej ohnivkách sú symboly nasledovných cechov: baníkov, kamenárov, zvonolejárov, čižmárov, stolárov, kovolejárov a garbiarov.  

Primátorskú reťaz podľa ideového návrhu PhDr. Jozefa Kuruca vyhotovil akad. sochár, rodák zo Spišskej Novej Vsi, Imrich Svitana. 

Primátorskú reťaz uchováva primátor mesta. O spôsobe jej používania hovorí samostatný predpis.

Insígnie - spisskanovaves.eu

Vlajka

K mestským symbolom patrí tiež vlajka mesta Spišská Nová Ves. Pôvodne používané farby mestskej vlajky boli biela a modrá, ktoré vzchádzali z modrej farby štítu erbu a z bielej farby baníckych kladív a vázy v erbe.

Keďže podľa vexilologických pravidiel sa farby vlajky odvodzujú od farieb erbu, súčasná vlajka mesta Spišská Nová Ves pozostáva zo štyroch pozdĺžnych rovnako širokých pruhov nasledovných farieb v tomto poradí:

  • žltá - farba hlavnej erbovej figúry ruže, ako náhrada za zlatú,
  • zelená - farba trojvršia a stopiek ruží,
  • biela - farba baníckych kladív, ako náhrada za striebornú,
  • modrá - farba štítového poľa.

Vlajka mesta má pomer strán 2 : 3 a je ukončená zostrihom siahajúcim do jednej tretiny listu vlajky.

Vlajka - spisskanovaves.eu